Život Prešova
online
online
Gréckokatolíci spomínali na svojho blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča
15.07.2007 Prešov
Ruské Pekľany 15. júla (TASR) – V rodisku blahoslaveného gréckokatolíckeho biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča Ruských Pekľanoch v okrese Prešov sa ku jeho cti dnes konala eparchiálna odpustová slávnosť. Prišli na ňu ...Archijerejskú svätú liturgiu na slávnosti slávil prešovský eparcha Ján Babjak. Ako po skončení pre TASR povedal, zameral sa na Gojdičovo biskupské heslo Boh je láska, milujme ho. Babjak zvýraznil, že to pre Gojdiča nebola žiadna fráza, ale veľmi výrečné a veľmi silné posolstvo veriacim. "Kto ho poznal, vedel, že to je človek plný pokory a plný lásky, " dodal.
Babjak v homílii pripomenul aj doteraz nezverejnený Gojdičov list z roku 1956, v ktorom žiadal prezidenta vtedajšieho Československa o prešetrenie svojho prípadu. Babjak list zaradí do svojej pripravovanej knihy Zostali verní a zvýrazní fakt, že v liste sa Gojdič bránil tým, že slúžil nielen gréckokatolíkom, ale počas druhej svetovej vojny pomáhal aj židom.
Podľa prešovského eparchu je odkaz blahoslaveného biskupa pre Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ale aj katolícku cirkev na svete trvalo aktuálny. Ako mučeník ukázal veľkú silu charakteru, pevnú silu svojej viery. "Ľudia to vždy potrebovali, potrebujú a budú potrebovať, " podčiarkol.
Gojdič sa v Ruských Pekľanoch narodil 17. júla 1888 v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Pri krste dostal meno Peter. Za kňaza ho vysvätili 27. augusta 1911 v Prešove. V roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve a prijal meno Pavol. V marci 1927 ho ustanovili za biskupa. Za jeho láskavý, pozorný a dobročinný vzťah k ľuďom ako biskupa ho nazývali "mužom zlatého srdca". Sľubný rozvoj gréckokatolíckej cirkvi sa zastavil v roku 1950, keď bola novou komunistickou mocou postavená mimo zákon. Biskupa zatkli a väznili v mnohých väzniciach bývalého Československa. Vo vykonštruovanom procese ho odsúdili na doživotie, po amnestii v roku 1953 na 25 rokov odňatia slobody. Zomrel 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Pochovali ho bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681. Po povolení obnovenia činnosti gréckokatolíckej cirkvi sa v roku 1968 konala exhumácia Gojdičových telesných pozostatkov a previezli ich do Prešova. Najprv boli v krypte tunajšieho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Od 15. mája 1990 sa nachádzajú v kaplnke katedrály v sarkofágu. Gojdiča súdne rehabilitovali v roku 1990.
Proces jeho blahorečenia sa oficiálne začal 17. júla 1998. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 v Ríme vyhlásil za blahoslaveného. Gojdiča in memoriam vyznamenali Rádom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy.
Babjak v homílii pripomenul aj doteraz nezverejnený Gojdičov list z roku 1956, v ktorom žiadal prezidenta vtedajšieho Československa o prešetrenie svojho prípadu. Babjak list zaradí do svojej pripravovanej knihy Zostali verní a zvýrazní fakt, že v liste sa Gojdič bránil tým, že slúžil nielen gréckokatolíkom, ale počas druhej svetovej vojny pomáhal aj židom.
Podľa prešovského eparchu je odkaz blahoslaveného biskupa pre Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ale aj katolícku cirkev na svete trvalo aktuálny. Ako mučeník ukázal veľkú silu charakteru, pevnú silu svojej viery. "Ľudia to vždy potrebovali, potrebujú a budú potrebovať, " podčiarkol.
Gojdič sa v Ruských Pekľanoch narodil 17. júla 1888 v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Pri krste dostal meno Peter. Za kňaza ho vysvätili 27. augusta 1911 v Prešove. V roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve a prijal meno Pavol. V marci 1927 ho ustanovili za biskupa. Za jeho láskavý, pozorný a dobročinný vzťah k ľuďom ako biskupa ho nazývali "mužom zlatého srdca". Sľubný rozvoj gréckokatolíckej cirkvi sa zastavil v roku 1950, keď bola novou komunistickou mocou postavená mimo zákon. Biskupa zatkli a väznili v mnohých väzniciach bývalého Československa. Vo vykonštruovanom procese ho odsúdili na doživotie, po amnestii v roku 1953 na 25 rokov odňatia slobody. Zomrel 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Pochovali ho bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681. Po povolení obnovenia činnosti gréckokatolíckej cirkvi sa v roku 1968 konala exhumácia Gojdičových telesných pozostatkov a previezli ich do Prešova. Najprv boli v krypte tunajšieho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Od 15. mája 1990 sa nachádzajú v kaplnke katedrály v sarkofágu. Gojdiča súdne rehabilitovali v roku 1990.
Proces jeho blahorečenia sa oficiálne začal 17. júla 1998. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 v Ríme vyhlásil za blahoslaveného. Gojdiča in memoriam vyznamenali Rádom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy.
0
www.ZIVOTPO.sk
